Až na koniec

Pozorujem letiaceho vtáka
svojim tieňom hladí strechy
hladí domy
hladí múry
celé mesto.
A mesto utícha
deň sa teší na noc
a strom sa nežne skláňa k zemi
vo vetre
nesie vôňu
vôňu kvetov
tie sa znovu rozvinú
v lúčoch
ranného slnka.

A niekde inde
sa dnes vtáci nemajú kam vrátiť
svojimi krídlami prikrývajú
celé mesto.
Spúšť.
A mesto kričí
deň sa noci desí
a strom uschne v mrazivom bezvetrí.
A niekde inde dnes kvety
opadajú v tieni
v tieni briez
a ráno
sa hmla nerozplynie.

Bež,
len ďaleko bež
po cestách, cez hory, po skalách
až na koniec
všetkého
ďaleko bež
až na koniec
tam, kde ti ruka neublíži
ďaleko preč
tam
kde znovu ucítiš vôňu
vôňu kvetov
budeš pozorovať letiaceho vtáka.

***