Nie je nič prvoplánovejšie, ako písať o tom, že sa vám nechce písať. V tomto prípade mám na to ale celkom oprávnený dôvod. Po niekoľkých rokoch som môj spisovateľský blok čiastočne prekonala a konečne som dokončila nejaké texty.
Pred dvomi rokmi som sedela v pohodlnom kresle a pozerala sa na zarámovaný plagát exotickej pláže. Rozmýšľala som, ako by som okrem toho obrazu v miestnosti vymenila aj koberec a stôl a pridala nejaké rastliny. Väčšinu mojich terapeutických sedení som však strávila rozprávaním o tom, ako nemám rada moju korporátnu osobnosť s tenkým hlasom a ako to skutočné umelecké ja je uväznené v človeku, ktorý sa počas pracovných obedov smeje na vtipoch o futbale. Hovorila som aj o tom, ako mám problém zapájať sa do nútených konverzácií na meetingoch, kedy sa zdá, že prenosom cez internet mám aj ja sama akosi dlhšie vedenie, a tak má vždy zaskočí každá osobná otázka či veta adresovaná mne. Naposledy som sa takto odmlčala, keď sa ma kolega žijúci na Gibraltare opýtal:
„Čo? Ty si nikdy neplávala v oceáne?”
Mojou nevýhodou je, že v dynamickom a extrovertnom svete ľudia úplne neakceptujú, ak im poviem:
„Ďakujem pekne, evidujem otázku. Budem musieť nad tým popremýšľať a do dvoch týždňov vám písomne pošlem rozvitú a duchaplnú odpoveď.”
Vtedy mi moja terapeutka okrem tipov na relaxačné techniky, ktoré som očividne potrebovala, poradila, aby som o každej otázke, na ktorú neviem odpovedať, alebo o osobnej téme, v ktorej sa cítim nepochopená, skúsila niečo napísať. Spočiatku som chcela namietať, že toto zadanie s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládnem, pretože ucelený text som už mesiace nenapísala a poznám aj príjemnejšie činnosti v živote než utápanie sa nad prázdnou stranou v textovom editore. Človeku s Viedenskou univerzitou a s diplomami z výcvikov v Amerike sa však odporuje veľmi ťažko, a tak som si cestou domov do mobilu začala spisovať témy, ktoré sa ma určitým spôsobom dotýkajú. Pri vystupovaní z metra som zistila, že s takýmto prístupom budem mať materiál na niekoľko kníh.
Zo všetkých tém, ktoré som si vtedy pred dvomi rokmi spísala, som nakoniec vybrala osem a začala som o nich postupne písať. Niektoré z nich sú teda už dávno dokončené, len čakajú, kým sa ich odvážim zverejniť. Tento môj strach má mimochodom niekoľko úskalí – jedným je, že za uplynulé dva roky sa nezmenil len svet okolo mňa, ale aj ten svet vo mne, a tak by som dnes niektoré texty napísala úplne inak. Neostáva mi však nič iné, len túto skutočnosť prijať a vnímať ju ako súčasť dôležitého vývoja. Druhým úskalím je, že kým sa ja odvážim niečo uverejniť, príde niekto iný, kto tento strach prekonal, a tak sa môže stať, že ste o rovnakej téme čítali nedávno. Samozrejme, neprichádzam s ničím novým – o význame bicyklov v histórii ženských práv či o svete introvertov sa hovorí v už dávno. Verím však, že v mojom spracovaní danej témy sa predsa len nájde niečo, čo ešte nezaznelo.
Keďže sa už za tie roky celkom poznám, nejdem tu teraz plánovať žiadne dátumy, kedy jednotlivé texty budú uverejnené, pretože skôr či neskôr by som to aj tak prestala dodržiavať a určite nechcem už v začiatkoch tejto stránky pôsobiť nedôveryhodne. Môj veľmi všeobecný, flexibilný a nezáväzný plán je uverejniť aspoň jeden, dva alebo tri texty do mesiaca. Keďže vidím, že ste to dočítali až sem, čo si veľmi vážim, tak vám prezradím aj jednotlivé témy, ktoré budú v rámci tohto celku postupne zverejňované:
Pandemický denník – o tom, ako sa mám
O introvertoch a ľuďoch – o tom, že nie som zlý človek, som len introvert
O deťoch a bicykloch – o ženách
O fiktívnych svetoch – táto esej bude možno o fiktívnych svetoch
Prečo som nikdy neplávala v oceáne – konečne odpoveď na otázku, ktorú mi pred rokom položil kolega
Prečo budem žiť v New Yorku – toto určite nebude posledný text o tomto meste a zároveň môžem na tento text presmerovať ľudí, ktorí sa pýtajú, prečo tam chcem tak veľmi žiť
O peniazoch – o tom, prečo (ešte stále) nemám peniaze
O samote – tiež som zvedavá, o čom to bude. Nedá sa povedať, že by tento text bol úplne dokončený…
Poteší ma, ak mi napíšete vaše pocity, dojmy alebo hocičo, čo by ste mi chceli povedať na instagram alebo na undercovermichaela@gmail.com : )
